Antioxidanty
1. pomocné látky, ktoré sa pridávajú k účinnej látke z dôvodu jej ochrany pred znehodnotením vzdušným kyslíkom (antioxidačné prísady);
2. látky chrániace tkanivo tela pred poškodením kyslíkovými radikálmi; antioxidačné účinky vykazujú niektoré vitamíny (C, E, betakarotén) či stopové prvky (selén). Aplikácia lieku
podanie lieku; rozlišuje sa niekoľko ciest aplikácie lieku, napr. sublingválna, kedy sa liek vkladá pod jazyk a nechá sa rozpustiť, perorálne (prehltnutie lieku), parenterálne - najčastejšie injekciou (podľa miesta aplikácie napr. svalová - intramuskulárna, žilová - intravenózna, podkožná – subkutánna), topická, kedy sa lieky aplikujú na určité miesto, najväčšia časť z nich sú lieky pôsobiace na kožu (dermálne), potom ušné, nosné a očné roztoky, čapíky, vaginálne tablety; voľba spôsobu aplikácie lieku závisí na tom, ako má účinná látka pôsobiť miestne alebo celkovo (systémovo); správna aplikácia lieku je dôležitá na dosiahnutie požadovaného účinku lieku a z tohoto dôvodu sa niekedy k aplikácii používajú rôzne pomôcky, napr. pri inhalácii antiastmatík. ATC skupina
Anatomicko – terapeuticko – chemická klasifikácia lieku podľa odporúčania SZO (Svetová zdravotnícka organizácia). Skupina liekov, ktorá sa používa pre liečbu rovnakého typu ochorenia. Dávkovanie
množstvo látky/látok v jednotlivej dávke a časový interval medzi dávkami nastavené tak, aby bola dosiahnutá jeho optimálna účinnosť, bezpečnosť a pohodlnosť pre pacienta; z dôvodu účinnosti a bezpečnosti lieku je tiež nevyhnutné presne dodržiavať lekárom predpísané dávkovanie; dávkovanie lieku je často individuálne a závisí od charakteru a závažnosti daného ochorenia, celkového stavu a veku pacienta; špecifická úprava dávkovania sa aplikuje napr. pre deti, starších pacientov, pacientov s ochorením pečene či obličiek. DDD
Denná definovaná dávka - umelo vytvorená administratívna jednotka, používaná napr. na sledovanie spotreby liečiv. Exspirácia
dátum exspirácie lieku udáva, do kedy je možné pri správnom uskladnení liek použiť bez rizika zníženia jeho účinku či bezpečnosti; dátum exspirácie lieku musí byť na obale lieku vždy vyznačený (obvykle mesiac a rok); lieky po uplynutí exspirácie nesmú byť používané a mali by byť zanesené do lekárne na zneškodnenie; doba od výroby lieku do dátumu exspirácie sa označuje ako doba použiteľnosti lieku a u HVLP býva väčšinou 2-5 rokov, u IPL niekoľko týždňov, za zvláštnych okolností i dni a hodiny (kratšiu dobu použiteľnosti majú napr. suspenzia s antibiotikami alebo očné kvapky) Exspirácia u IPL musí byť vždy uvedená na štítku. Farbivo
pomocné látky, ktoré slúžia k farebenej úprave vzhľadu lieku a k rozlišovaniu tvarov podobných liekov obsahujúcich rôzne účinné látky, prípadne lieky s rôznou koncentráciou rovnakej účinnej látky. HVLP
skratka pre hromadne vyrábané liečivé prípravky, teda lieky vyrábané priemyselne. Indikácia
okolnosť či súbor okolností, ktoré sú signálom pre zahájenie určitého liečebného alebo diagnostického postupu, napr. podávanie lieku; opak kontraindikácie. Interakcia
vzájomné pôsobenie lieku a iných látok prichádzajúcich do organizmu (potraviny, alkohol, nikotín apod.); niektoré lieky či látky svoje účinky navzájom zvyšujú, iné naopak potláčajú; ošetrujúci lekár by mal byť vždy informovaný o všetkých liekoch (vrátane OTC liekov), ktoré pacient užíva alebo začne užívať; medzi lieky s častými interakciami patria napr. niektoré antikoagulanciá, antacidá, antiepileptiká, laxatíva a ďalšie. IPL
skratka pre individuálne vyrábané liečivá, teda lieky pripravované v lekárni väčšinou podľa rozpisu stanoveného lekárom na recepte. Kontraindikácie podávania lieku
akákoľvek okolnosť alebo akýkoľvek stav pacienta, pri ktorom je podanie daného lieku nevhodné, neodporúčané či nemožné; kontraindikácia môže byť absolútna alebo relatívna; absolútna kontraindikácia je situácia, pri ktorej je podanie lieku úplne nevhodné, pri podaní lieku u takýchto kontraindikácií môže nastať až reakcia, ktorá ohrozí život pacienta; relatívna kontraindikácia lieku je situácia, pri ktorej je podanie lieku určitým spôsobom neodporúčané, ale v prípade, že lekár posúdi výhodnosť lieku pre pacienta vzhľadom k jeho zdravotnému stavu a dostupnosti iných liečiv, môže liek podať na zvládnutie choroby; všeobecne platí, že ošetrujúci lekár vždy musí prísne individuálne posúdiť význam či prospech podania daného lieku pre pacienta; väčšina liekov má svoje kontraindikácie; častou kontraindikáciou je napr. známa precitlivenosť na účinnú látku alebo i pomocnú látku; veľa liekov je kontraindikovaných v tehotenstve či pri dojčení; opak indikácie. Lieková alergia
stav precitlivenosti organizmu na určitý liek; najčastejšími prejavmi liekovej alergie sú rôzne kožné reakcie, zúženie priedušiek, opuch; najzávažnejšou formou alergie je anafylaxia alebo anafylaktický šok, čo je náhla, život ohrozujúca alergická reakcia spojená s opuchom dýchacích ciest; medzi lieky, ktoré môžu vyvolať alergickú reakciu, patria napríklad niektoré antibiotiká, kyselina acetylsalicylová alebo lokálne anestetiká. Lieková forma
kompletná forma liečivých prípravkov, v ktorej sú k predpísanej dávke účinnej látky pridané pomocné látky, ktorými sa dosahuje forma lieku vhodná k jeho aplikácii, maskuje sa nežiaduci vzhľad, chuť či pach spojený s podaním lieku, odďaľuje sa nástup účinku lieku, predlžuje sa trvanie účinku lieku apod.; liekovou formou sú napr. tablety (a to rôzne typy tabliet vrátane vaginálnych, žuvacích a ďalších), tobolky, injekcie, masti, čapíky, roztoky a rad ďalších; jedna účinná látka sa môže podať v rôznych liekových formách. Lieková forma môže významne ovplyvniť vlastnosti účinnej látky. Každá lieková forma, aby splnila svoju úlohu, vyžaduje určité pravidlá pri užívaní, ktoré sú uvedené v písomnej informácii pre používateľa a pacient je o nich informovaný lekárom či lekárnikom. Nežiaduce účinky liečiv
Akýkoľvek nežiaduci alebo nechcený následok podania lieku; niektoré nežiaduce účinky môže pacient subjektívne pociťovať, niektoré však vyžadujú rôzne vyšetrenie lekárom. Niektoré nežiaduce účinky časom samé odznejú; pri výskyte akejkoľvek závažnej zmeny zdravotného stavu, ktorá by mohla súvisieť s užívaním lieku, je treba prestať liek užívať a o ďalšom postupe sa poradiť s lekárom; častými nežiaducimi účinkami lieku býva bolesť hlavy, nevoľnosť a zažívacie ťažkosti, zvýšená únava, znížená pozornosť, kožné prejavy atď. OTC liek
liek dostupný bez lekárskeho predpisu (receptu), určený k samoliečbe; OTC je skratka z anglického „over the counter“, teda doslova „cez pult“. Štatút OTC lieku získa výrobca pre účinnú látku v určitej liekovej forme a pre určitú indikáciu, ak je jeho žiadosť o registráciu lieku ako OTC lieku kladne vybavená štátnymi autoritami (na Slovensku ŠÚKL). Pomocná látka
látky, ktoré umožňujú spracovanie vlastnej účinnej látky na liečivý prípravok s charakteristickou liekovou formou a zabezpečujú potrebnú stálosť a akosť lieku; môžu ovplyvniť napr. uvoľňovanie účinnej látky z liekovej formy a jej vstrebávanie, upravujú zmyslové vnemy a pod.; pomocné látky môžu u niektorých jedincov vyvolávať alergiu; obsah pomocných látok je potrebné pozorne sledovať aj pri nutnosti dodržiavať určitý typ diéty; medzi pomocné látky patria napr. stabilizátory, farbivá, antioxidanty. Predávkovanie
stav vyplývajúci z podania nadmernej dávky lieku; v písomnej informácii pre používateľa, ktorá musí byť priložená ku každému lieku, bývajú opísané prejavy predávkovania a riešenia jeho prípadných následkov. Prevencia
predchádzanie chorobe. Recept
lekársky predpis alebo písomný pokyn lekára lekárnikovi k vydaniu, prípadne aj k príprave určitého lieku pre konkrétneho pacienta; formulár receptu má niekoľko častí vrátane formálnych náležitostí týkajúcich sa pacienta a predpisujúceho lekára; doba platnosti receptu je obmedzená - obyčajne je to 7 dní, recept na antibiotiká platí len 3 dni, recept z lekárskej pohotovostnej služby iba 1 deň. Registrácia lieku
povolenie príslušnej štátnej autority (v Slovenskej republike je to Štátny ústav pre kontrolu liečiv – skratka ŠÚKL) používať a distribuovať určitý liek v Slovenskej republike; na základe registračného riadenia je každému lieku pridelené registračné číslo; registrácia platí päť rokov, potom musí byť obnovená; hlavným cieľom registrácie je dosiahnuť to, aby sa k pacientovi dostali iba kvalitné, bezpečné a účinné lieky. Stabilizátor
pomocná látka, ktorá zaisťuje stálosť lieku, tzn. schopnosť lieku zachovať si v stanovených medziach po určitú dobu a za stanovených podmienok uchovávania určené kvalitatívne znaky. Štátny ústav pre kontrolu liečiv, ŠÚKL
inštitúcia riadená Ministerstvom zdravotníctva, ktorej poslaním je zaistiť, aby v Slovenskej republike boli dostupné iba kvalitné, účinné a bezpečné lieky, ústav zaisťuje dozor nad vlastnosťami liečiv a zdravotníckych prostriedkov, ktoré sú používané v humánnej medicíne. Šarža
výroba liekov prebieha väčšinou v šaržiach; šarža je definované množstvo lieku vytvorené v jedinom výrobnom procese, t.j. za rovnakých podmienok a majúc teda zhodné vlastnosti; každá šarža určitého lieku býva testovaná na účinnosť, čistotu a pod.; šarža lieku sa označuje na obale lieku číselným kódom (číslo šarže). Účinná látka lieku
základná liečivá látka, ktorá je nositeľom vlastných účinkov lieku; býva uvádzaná ako podtitul obchodného názvu lieku; liek obvykle obsahuje popri vlastných účinných látkach aj pomocné látky spracované do liekovej formy. Uchovávanie liekov
správne uchovávanie lieku je dôležité pre zachovanie jeho účinnosti a bezpečnosti; väčšina liekov by mala byť uchovávaná pri teplote do 25°C a mala by byť chránená pred svetlom a vlhkom, niektoré lieky však vyžadujú špeciálne uchovávanie napr. za zníženej teploty, tzn. v chladničke (napr. niektoré hormóny, masti, vakcíny); všetky lieky by mali byť uchovávané mimo dosahu detí; lieky, ktoré nie sú uchovávané vo vhodných odporúčaných podmienkach, môžu byť znehodnotené ešte pred dátumom exspirácie. Užívanie liekov
účinky liekov môžu byť ovplyvnené radom vonkajších a vnútorných faktorov, pre úspešnosť liečby je teda dôležité správne užívanie liekov; je nutné napr. dodržiavať odporučenie lekára alebo lekárnika o užívaní lieku vo vzťahu k potrave (nalačno znamená 1/2h pred jedlom alebo 2h po jedle) a nepodceňovať ani vhodné zapitie lieku (väčšina liekov sa odporúča zapiť vodou alebo slabým vlažným čajom; za optimálny objem k zapitiu lieku u dospelých sa pokladá 250 ml; niektoré lieky je vhodné zapiť mliekom, naopak u niektorých liekov je mlieko úplne nevhodné; pozor je treba dať na kyslé nápoje, ovocné šťavy, kávu, čierny čaj a samozrejme alkohol); významnú úlohu môže v niektorých prípadoch hrať aj doba užívania lieku (niektoré lieky je vhodné užiť ráno, iné pred spaním); niektoré lieky je potrebné užívať pravidelne po určitú dobu, niektoré dokonca celoživotne, iné sa užívajú iba pri ťažkostiach; pri užívaní niektorých liekov je nutné vyvarovať sa slneniu atď. |