Správy zo spoločnosti Zentiva

9. októbra 2025    /    Články

Dlhodobé sledovanie prežívajúcich pacientov s nádorovým ochorením: implikácie pre hematologickú prax

MUDr. Juraj Chudej, PhD, MBA Klinika hematológie a transfuziológie, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Univerzita Komenského v Bratislave, Univerzitná nemocnica Martin, Martin

Pokroky v onkologickej a hematologickej liečbe viedli k výraznému nárastu počtu pacientov, ktorí dlhodobo prežívajú po úspešnej terapii malígnych ochorení. S týmto trendom súvisí potreba systematického „survivorship care“, zahŕňajúceho monitorovanie neskorých komplikácií liečby, prevenciu sekundárnych malignít, psychosociálnu a nutričnú podporu, rehabilitáciu, ako aj koordináciu starostlivosti medzi špecialistami a primárnou sférou. Hematológovia zohrávajú kľúčovú úlohu pri dlhodobom sledovaní pacientov po transplantácii krvotvorných buniek, po imunoterapii (CAR-T, bišpecifické protilátky), po chemoterapii s rizikom kardiotoxicity, ale aj pri sledovaní pacientov po kuratívnej liečbe hematologických malignít. Tento prehľad sumarizuje odporúčania medzinárodných spoločností (EHA, ASH, ESMO, NCCN), zdôrazňuje potrebu personalizovaného sledovania a poskytuje praktický rámec pre klinickú prax.

Úvod

  • Definícia survivorship care: komplexná, dlhodobá starostlivosť o pacientov po ukončení protinádorovej liečby, zameraná nielen na detekciu relapsu, ale aj na zvládanie dlhodobých následkov liečby a podporu kvality života. Približne 100x106 ľudí, t.j. 1,3% svetovej populácie má anamnézu nádorového ochorenia, cca 35 000 zhubných nádorov/rok/SVK.
  • Počet tzv. „cancer survivors“ rastie (v Európe > 20 miliónov osôb, z toho značná časť po hematologických malignitách).
  • Hematológovia sú často prvým kontaktným lekárom, ktorý vedie koordináciu starostlivosti o pacienta

Špecifiká hematologických pacientov v survivorship care

  • Po chemoterapii: riziko kardiotoxicity (antracyklíny), gonadálnej insuficiencie, sekundárnych malignít (AML/MDS po alkylačných látkach, topoizomerázových inhibítoroch).
  • Po alogénnej transplantácii krvotvorných buniek (allo-HCT): GVHD (akútna a chronická), dlhodobá imunosupresia, infekcie, endokrinopatie, osteopénia/osteoporóza, sekundárne nádory.
  • Po CAR-T terapii a bišpecifických protilátkach: dlhodobé poruchy imunity (hypogamaglobulinémia), infekčné komplikácie, možný dlhodobý neurokognitívny deficit.
  • Po rádioterapii: riziko sekundárnych malignít (štítna žľaza, prsník, pľúca), endokrinopatie, kardiopulmonálne komplikácie.

Ciele dlhodobého sledovania

  1. Detekcia relapsu primárneho ochorenia – individuálne nastavený interval a typ vyšetrení.
  2. Prevencia a včasný záchyt neskorých následkov – kardiotoxicita, metabolický syndróm, osteoporóza, sekundárne malignity.
  3. Podpora kvality života – manažment chronickej bolesti, únava, psychická záťaž, sociálne a pracovné zaradenie.
  4. Prevencia a edukácia – očkovania, úprava životného štýlu (pohyb, výživa, nefajčenie, kontrola hmotnosti).
  5. Koordinácia starostlivosti – integrácia medzi hematológom, všeobecným lekárom, kardiológom, endokrinológom, psychológom.

Dlhodobé komplikácie: prehľad

4.1 Kardiotoxicita

  • Riziko po antracyklínoch, trastuzumabe, TKI 2./3. generácie.
  • Odporúča sa pravidelný echokardiografický skríning (pri vysokom riziku každých 12 mesiacov).

4.2 Sekundárne malignity

  • Zvýšené riziko po chemo-/rádioterapii a allo-HCT.
  • Rutinné skríningové programy (kolonoskopie, mamografie, kožné vyšetrenia).

4.3 Endokrinopatie a fertilita

  • Hypotyreóza, diabetes mellitus po steroidoch, gonadálna insuficiencia.
  • Odporúča sa: hormonálna substitúcia, konzultácie ohľadom fertility, denzitometria.

4.4 Infekčné komplikácie

  • Najmä po transplantácii a imunoterapiách.
  • Dôležité sú očkovania (inaktivované vakcíny, špecifické schémy po allo-HCT/CAR-T).

4.5 Psychosociálne aspekty

  • Syndróm chronickej únavy, úzkosť, depresia, posttraumatický stres.
  • Nutná integrácia psychologickej a sociálnej podpory.

Praktický rámec pre hematologickú ambulanciu

  • Vytvorenie individuálneho plánu sledovania (Survivorship Care Plan) pri ukončení liečby.
  • Záznam obsahuje: typ diagnózy, podané terapie, rizikové faktory pre neskoré komplikácie, odporúčaný interval sledovania, špecialistov na konzultáciu.
  • Intervaly kontrol: 
    → prvé 2 roky: každé 3–6 mesiacov, 
    → 3.–5. rok: každých 6–12 mesiacov,
    → po 5. roku: individuálne podľa rizika.

V spolupráci s primárnou sférou: dôraz na preventívne programy (onkologický skríning, očkovania, lifestyle intervencie).

Záver

Dlhodobé sledovanie prežívajúcich pacientov s nádorovým ochorením sa stáva integrálnou súčasťou hematologickej praxe. Úlohou hematológa nie je len kontrola remisie, ale aj prevencia, včasný záchyt a manažment neskorých následkov terapie. Kľúčom je personalizovaný plán sledovania, interdisciplinárna spolupráca a dôraz na kvalitu života. Implementácia odporúčaní medzinárodných spoločností a vytváranie štruktúrovaných survivorship programov je nevyhnutná pre optimálnu starostlivosť o túto rastúcu skupinu pacientov. Onkologická dispenzarizácia v SR do roku 2024 prebiehala výlučne v réžii klinických a radiačných onkológov, hematológov. Recentná legislatívna úprava, vyplývajúca z nárastu populácie onkologických preživších a komplexnosti ich potrieb, umožňuje, aby preživší v dlhodobej remisii boli periodicky sledovaní lekármi primárneho kontaktu. Ak ošetrujúci onkológ/hematológ uzná za vhodné, pacient s nízkym rizikom recidívy nádoru, s remisiou v trvaní päť a viac rokov môže byť odoslaný – so súhrnom absolvovanej liečby a individualizovaným plánom dlhodobého sledovania – k svojmu všeobecnému lekárovi. Zachovanie kvality života onkologických preživších nevyžaduje len multidisciplinárnu spoluprácu, vzdelávanie, ale aj proaktívny prístup samotných pacientov k vlastnému zdraviu.

Dátum prípravy: september 2025
Kód: 000790745/2025/09