Depresia a onkologická diagnóza

MUDr. Jana Tabišová Východoslovenský onkologický ústav, a. s., Košice

Informácia o onkologickej diagnóze je pre väčšinu pacientov často šokom. Sprevádza ho vír premenlivých emócií a myšlienok, striedajú sa pocity bezradnosti, strachu, smútku, ale aj hnevu. V správaní sa môže prejaviť paralýza alebo naopak agitovanosť, a práve preto je dôležité ponechať pacientovi priestor na spracovanie prvotných emócií. Inak nie je schopný ďalej vnímať a dôsledkom toho môže byť, že lekár investuje čas do podávania ďalších informácií, no keď príde pacient nabudúce, bude sa pýtať na veci, ktoré mu už predtým lekár vysvetlil. Kľúčové je preto pri oznamovaní diagnózy vhodné poskytnúť pacientovi len základné informácie o tom, čo ho v najbližšom období čaká a nechať mu priestor na otázky. Prínosné je absolvovať rozhovor v sprievode niekoho z jeho blízkych, ktorý mu poskytne oporu a zároveň je uchom, ktoré počuje to, čo si on sám z rozhovoru nie je schopný zapamätať

Onkologické ochorenie a liečba sú pre pacienta náročné po fyzickej aj psychickej stránke. Psychický stav pacienta s diagnostikovaným onkologickým ochorením a jeho postoj k liečbe sú podmienené jeho osobnostnou výbavou, kvalitou sociálneho zázemia, typom a štádiom ochorenia, náročnosťou podávanej liečby a v neposlednom rade kvalitou vzťahu a komunikácie s ošetrujúcim lekárom. Niektoré z týchto faktorov lekár nemôže priamo ovplyvniť, vždy je však pre pacienta dôležité, aby lekár nielen rozumel jeho diagnóze, ale aj nepodcenil jeho psychický stav a prežívanie ochorenia. Aby ho vnímal nielen ako číslo diagnózy, ale ako človeka v náročnej životnej situácii. Primeraná miera vhodne podaných informácií pomôže pacientovi pripraviť sa na liečbu a prípadné ťažkosti, ktoré sa počas nej či po jej ukončení môžu objaviť a poskytne mu prostriedky, ktoré mu pomôžu ju zvládnuť. Začiatok liečby prebúdza v pacientovi nádej na vyliečenie, zároveň je však pre neho náročným obdobím. Okrem fyzických ťažkostí, ktoré môžu liečbu sprevádzať, nie je ľahké adaptovať sa na všetky zmeny, ktoré ochorenie a jeho liečba do života pacienta prinášajú: na kratší alebo dlhší čas sa menia jeho sociálne a pracovné roly a hlavnou náplňou najbližších dní a týždňov sa stáva liečba. Približne tretina onkologických pacientov trpí počas ochorenia a liečby psychickými ťažkosťami. Strach, úzkosť, smútok, depresívne stavy či hnev voči sebe alebo okoliu. U niektorých pacientov sa po kratšom čase zmiernia, alebo postupne odznejú. U niektorých pacientov však pretrvávajú, prípadne zosilnejú a môžu mať negatívny dopad ako na priebeh liečby, tak aj na celkovú kvalitu ich života. Preto je dôležitá ich včasná diagnostika a liečba.

Strach a úzkosť sú najčastejšími emóciami, ktoré sprevádzajú onkologické ochorenie. Úzkosť z pocitu ohrozenia života, obavy, nakoľko choroba poznačí pracovný, rodinný život a sociálne postavenie pacienta, ale aj strach zo straty kontroly nad svojím telom a životom či pocity bezmocnosti a beznádeje trápia mnohých pacientov. Ďalším zdrojom úzkosti je samotná liečba – jej priebeh, vedľajšie účinky, nejasná dĺžka trvania a neistý efekt. Objaviť sa môže aj anticipačná úzkosť z liečby, t. j. už samotné očakávanie a predstava liečby spôsobujú pacientovi nevoľnosť, zvracanie, alebo iné nepríjemné stavy.

V dôsledku strachu a úzkosti sa u pacienta stupňuje vnútorné napätie a nepokoj. Pozornosť môže byť znížená, vnímanie zúžené, pamäť oslabená. Na telesnej úrovni sa strach a úzkosť môžu prejaviť svalovým napätím, chvením, zrýchleným pulzom, búšením srdca, plytkým a zrýchleným dýchaním. Nezvládnuteľný strach a vysoká hladina úzkosti niekedy prerastú do úzkostných porúch a fóbií. O to dôležitejšie sú preventívne opatrenia. Jedným z nich je primeraná miera informovanosti. Pre lekára je preto náročné hovoriť s pacientom tak, aby ho pripravil na to, čo ho čaká, a zároveň aby mu dal toľko informácií a takým spôsobom, aby neposilnil jeho úzkosť z liečby. Pomôcť môžu aj odporúčania, čo môže pacient urobiť sám pre seba, aby udržal svoju psychiku v dobrej kondícii. Takéto informácie sú rovnako dôležité aj pre rodinu pacienta, ktorá niekedy nevie vhodne nasmerovať snahu pomôcť svojmu blízkemu.

Depresia nie je nálada, ale dlhodobý stav. Má negatívny vplyv na telo, myseľ a prežívanie pacienta, môže výrazne ovplyvniť jeho schopnosť spolupodieľať sa na liečbe. Depresívne myšlienky sú len ťažko odkloniteľné a ovplyvniteľné vôľou pacienta. V niektorých prípadoch môžu byť symptómy depresie dôsledkom vedľajších účinkov onkologickej liečby. Napr. kortikosteroidy, interferón a pod. môžu mať vedľajšie účinky prejavujúce sa radikálnou zmenou nálad a správania. Pri týchto typoch liečby je o to dôležitejšie, aby lekár sledoval nielen fyzický, ale aj psychický stav pacienta.

O depresii treba uvažovať, ak:

• pacient trpí pretrvávajúcou smutnou alebo úzkostnou náladou a pocitmi beznádeje;
• dlhodobo stratil záujem o aktivity, ktoré mal rád, ako aj o spoločnosť,
• dlhodobo trpí únavou, zhoršením koncentrácie a pamäti,;
• trpí nespavosťou alebo desivými snami a prebúdza sa unavený,
• trpí zmenami chuti do jedla, dýchacími alebo srdcovými ťažkosťami,
• je psychicky natoľko vyčerpaný, že má problém so základnou starostlivosťou o seba.

pacient trpí pretrvávajúcou smutnou alebo úzkostnou náladou a pocitmi beznádeje; dlhodobo stratil záujem o aktivity, ktoré mal rád, ako aj o spoločnosť, dlhodobo trpí únavou, zhoršením koncentrácie a pamäti, trpí nespavosťou alebo desivými snami a prebúdza sa unavený, trpí zmenami chuti do jedla, dýchacími alebo srdcovými ťažkosťami, je psychicky natoľko vyčerpaný, že má problém so základnou starostlivosťou o seba.

Kvalitná komunikácia s pacientom je dôležitá súčasť komplexnej liečby a starostlivosti o neho. Má pozitívny vplyv na prežívanie a správanie pacienta, ako aj na priebeh a výsledok liečby. Pri informovaní pacienta o jeho diagnóze, postupe v liečbe a prognóze ovplyvňuje jeho reakciu a schopnosť informáciu prijať nielen samotná informácia, ale aj forma, akou je podaná.

Vhodne vedený rozhovor znižuje hladinu obáv a úzkosti pacienta z toho, čo ho čaká, zvyšuje jeho celkovú spokojnosť s liečbou a má terapeutický efekt. Pomáha tiež rozvinúť efektívnejšiu spoluprácu lekára s pacientom, vďaka zvýšeniu miery porozumenia na oboch stranách, ako aj rýchlosti, presnosti a množstva prenesených informácií. Tým zároveň znižuje riziko nedorozumení, počet sťažností pacientov, čo sú faktory, ktoré znižujú mieru stresu a riziko syndrómu vyhorenia u lekára.

Efektívna komunikácia je podmienená ovládaním a využívaním špecifických komunikačných zručností, prípravou na rozhovor a vystavaním jeho jasnej štruktúry. Najmä prvý rozhovor, v ktorom lekár oznamuje pacientovi jeho diagnózu, je veľmi dôležitý.

Úlohou lekára nie je suplovať psychológa. Mal by však zorientovať pacienta v jeho novej životnej situácii a nasmerovať ho k zdrojom pomoci – či už jeho vlastným alebo vonkajším (psychológ, pacientske organizácie, motivačná literatúra a pod.), ktoré mu pomôžu ju zvládnuť.

Vo všeobecnosti sa pre dobrú kvalitu spolupráce pacienta s lekárom odporúča tzv. na pacienta orientovaný prístup. Tento sa vyznačuje vnímaním pacienta ako aktívneho a spoluzodpovedného partnera v liečbe, nie jej pasívneho objektu. Lekár by mal viesť s pacientom dialóg, zaujímať sa o jeho pohľad na svoje zdravotné ťažkosti a zaangažovať ho do procesu liečby. Takto nastavený pacient dokáže pozitívne ovplyvňovať nielen svoje prežívanie ochorenia, ale aj kvalitu spolupráce počas liečby a konštruktívne reagovať na problémy, ktoré choroba a liečba prinášajú.

Dátum prípravy: jún 2025
Kód: 000708745/2024/12