Správy zo spoločnosti Zentiva

9. októbra 2025    /    Články

Probiotiká a hematologické malignity

MUDr. Ivana Plameňová, PhD., MBA Klinika hematológie a transfuziológie, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Univerzita Komenského v Bratislave, Univerzitná nemocnica Martin, Martin

Definícia črevnej mikroflóry

Črevná mikroflóra je dynamická sústava niekoľkých biliónov baktérií rozmiestnených v gastrointestinálnom systéme od dutiny ústnej po konečník, ktorá má za úlohu udržiavať rovnováhu a zabezpečovať trávenie. Mení sa v závislosti od veku, pridružených ochorení, stravy, užívania antibiotík a probiotík a tiež stavu hygieny a ostatných faktorov vonkajšieho prostredia. Diéta bohatá na vlákninu napríklad túto mikroflóru pomáha robiť pestrejšou.

V prípade narušenia prirodzenej mikroflóry dochádza k rozvoju dysbiózy – nerovnováhy medzi ľudským organizmom a živými mikroorganizmami, ako aj medzi ich podskupinami (medzi anaeróbnymi a aeróbnymi baktériami, ktoré ku svojmu prežitiu a rastu potrebujú prísun kyslíka, k rastu patogénnych – škodlivých baktérií odolných voči bežným antibiotikám). Dysbióza je spojená s:

  • metabolicky podmienenými ochoreniami ako je obezita a cukrovka
  • rakovinou
  • anémiou s deficitom železa, s nádorovými ochoreniami krvotvorby, s poruchami počtu krvných doštičiek a trombotickými komplikáciami
  • ochoreniami srdcovocievneho systému
  • so zápalovými ochoreniami čreva a syndrómom dráždivého čreva
  • ochoreniami dýchacieho systému
  • chorobami pečene, obličiek a mozgu

Najdôležitejšie funkcie črevnej mikroflóry:

  • tvorba aminokyselín nevyhnutných pre správny metabolizmus
  • metabolizmus cukrov a tukov
  • vznik vitamínu K a vitamínov zo skupiny B
  • vývoj lymfatického tkaniva
  • podpora imunitných funkcií sliznice tráviaceho traktu

Lieky vedúce k porušeniu črevnej mikroflóry:

  • antibiotiká
  • osmotické preháňadlá
  • hormóny
  • psychiatrické lieky (benzodiazepíny, antidepresíva)
  • antihistaminiká
  • lieky používané na terapiu zápalových ochorení čreva
  • lieky ovplyvňujúce protónovú pumpu v sliznici žalúdka
  • antidiabetikum metformín
  • statíny regulujúce metabolizmus tukov

Spôsoby vedúce k úprave črevnej mikroflóry:

  • prebiotiká sú nutričné substráty, ktoré nie sú stráviteľné bunkovými enzýmami tráviaceho ústrojenstva (rôzne formy vlákniny – celulóza, pektíny a oligosacharidy – fruktooligosacharidy, inulín, laktulóza, laktosacharóza), avšak črevné baktérie ich dokážu štiepiť svojimi enzýmami za vzniku krátkych mastných kyselín, aminokyselín, rastových faktorov, vitamínov a antioxidantov. Tieto látky sa podieľajú následne na výžive črevného epitelu a na ďalších metabolických procesoch
  • probiotiká ako užitočné mikroorganizmy upravujúce črevnú mikroflóru a zabraňujúce rastu škodlivých (patogénnych) baktérií. Probiotiká teda majú aj bariérový účinok vo forme tvorby antimikrobiálnych látok a blokovania priľnavosti patogénov a zároveň podporujú imunitu
  • fekálna mikrobiálna transplantácia ako metóda podania roztoku fekálnej hmoty od darcu do črevného traktu príjemcu s cieľom znížiť obsah škodlivých a podporiť prítomnosť zdraviu prospešných baktérií v rámci črevnej mikroflóry
  • metódy genetického inžinierstva s úpravou baktérií v rámci mikroflóry
  • strava (dostatok zeleniny a ovocia, príp. niektorými autormi odporúčaná ketogénna diéta)

Využitie probiotík:

  • liečba klostrídiovej infekcie čreva
  • onkologické ochorenia
  • zápalové ochorenia čreva

Hematologické nádorové ochorenia vrátane leukémie, lymfómov a mnohopočetného myelómu sú charakterizované nekontrolovaným rastom abnormálnych krvných buniek, čo ovplyvňuje funkcie krvi, kostnej drene, lymfatických uzlín a imunitného systému.

Chemoterapia ako ich liečebná metóda môže poškodiť normálne bunky čreva a tým aj spôsobiť tráviace problémy súvisiace s neschopnosťou adekvátneho príjmu stravy a zhoršenou motilitou čriev. Cytotoxické účinky týchto liekov vedú k potlačeniu imunity, čo môže viesť k zápalu slizníc a infekcii v krvnom obehu. Použitie antibiotík v tejto situácii ďalej poškodí črevnú mikroflóru a pri transplantácii kostnej drene dokonca môže prispieť k život ohrozujúcej chorobe štepu proti hostiteľovi. Najväčšie riziko môže predstavovať dlhodobé užívanie probiotík pri ochoreniach alebo stavoch, ktoré potenciálne umožňujú ich prestup do organizmu a druhotné infekcie (krvavé hnačky, imunosupresívna liečba, ožarovanie).

Naopak, črevná flora a jej aktuálne zloženie môže ovplyvniť účinok chemoterapie a biologickej liečby používanej na liečbu nádorových ochorení a pri nerovnováhe v kombinácii s ďalšími faktormi dokonca viesť k vzniku alebo recidíve niektorých malignít.

Mikroflóra je teda schopná ovplyvniť hematologické malignity viacerými spôsobmi – priamo prostredníctvom metabolitov a toxínov alebo nepriamo mechanizmami vrodeného a adaptívneho imunitného systému. Probiotiká sú prospešné v úprave črevnej mikroflóry, imunitného systému a reakcie na zápalové komplikácie, avšak ich špecifická úloha u hematoonkologických pacientov s porušenou imunitou nie je jednoznačne definovaná. Skúsenosť s probiotikami u onkologických pacientov je všeobecne obmedzená vzhľadom na riziko vyvolania iatrogénnej infekcie.

Probiotiká bez živých baktérií, tiež nazývané postbiotiká alebo paraprobiotiká sú používané pre hematoonkologických pacientov za účelom zlepšenia funkcie a ochrany sliznice čriev, zvýšenej imunity, redukcie nežiaducich účinkov liečby s nižším rizikom rozšírenia škodlivých baktérií u imunokompromitovaných ľudí a pacientov s neutropéniou. Tieto produkty postbiotík doručujú aktívne zložky, ako metabolity alebo zložky buniek, ktoré žijúce baktérie produkujú bez ohrozenia zmeny zloženia prirodzenej črevnej mikroflóry a tak poskytujú bezpečnejší spôsob manažmentu nežiaducich účinkov chemoterapie.

Literatúra:

  1. Saadi M.I., Ramzi M., Fooladivanda N., et al. Probiotics: Potential Benefits and Safety in Hematological Malignancies. GMJ.2024;13:e3149.
  2. Ondriová I., Fertaľová T., Magurová D. Klinické využitie probiotík v prevencii a liečbe porúch tráviaceho traktu. Klin Farmakol Farm 2015; 29(3): 116–118.
  3. Allegra A., Innao V., Allegra A.G., et al. Role of the microbiota in hematologic malignancies. Neth J Med. 2019;77(2):67-80.
  4. Guevara-Ramírez P., Cadena-Ullauri S., Paz-Cruz E., et al. Gut Microbiota Disruption in Hematologic Cancer Therapy: Molecular Insights and Implications for Treatment Efficacy. Int J Mol Sci. 2024;25(19):10255. Dostupné na DOI: 10.3390/ijms251910255.
  5. Dumitru I.G., Todor S.B., Ichim C., Helgiu C., Helgiu A. A Literature Review on the Impact of the Gut Microbiome on Cancer Treatment Efficacy, Disease Evolution and Toxicity: The Implications for Hematological Malignancies. J Clin Med. 2025;14(9):2982. Dostupné na DOI: 10.3390/jcm14092982.
  6. Rowland I., Gibson G., Heinken A., et al. Gut microbiota functions: metabolism of nutrients and other food components. Eur J Nutr. 2018;57(1):1-24. Dostupné na DOI: 10.1007/s00394-017-1445-8.
  7. Hou K., Wu Z.-X., Chen X.-Y., et al. Microbiota in health and diseases. Signal Transduct Target Ther. 2022;7(1):135. Dostupné na DOI: 10.1038/s41392-022-00974- 4.
  8. Caserta S., Genovese C., Cicero N., Toscano V., Gangemi S., Allegra A. The Interplay between Medical Plants and Gut Microbiota in Cancer. Nutrients. 2023;15(15):3327. Dostupné na DOI: 10.3390/nu15153327.
  9. MOŽNOSTI UPLATNENIA PROBIOTÍK V ONKOLÓGII. [cit. 2025-9-25]. Dostupné na DOI: http://www.exon.sav.sk/web/media/file/KONFERENCIE/Probiotika2011.pdf
  10.  Ji J., Jin W., Liu S.-J., Jiao ., Li X. Probiotics, prebiotics, and postbiotics in health and disease. MedComm (2020). 2023;4(6):e420. Dostupné na DOI: 10.1002/mco2.420 11. López-Gómez L., Alcorta A., Abalo R. Probiotics and Probiotic-like Agents against Chemotherapy-Induced Intestinal Mucositis: A Narrative Review. J Pers Med. 2023;13(10):1487. Dostupné na DOI: 10.3390/jpm13101487

Dátum prípravy: október 2025
Kód: 000790889/2025/10