Správy zo spoločnosti Zentiva

27. novembra 2025    /    Články

Ako prežiť karcinóm prostaty?

MUDr. Roman Tomaškin, PhD, Urologická klinika, Univerzitná nemocnica Martin

Karcinóm prostaty je zhubné nádorové ochorenie prostaty (rakovina prostaty). Jeho výskyt stúpa s vekom, 6 z 10 nádorov prostaty sa diagnostikuje po 65. roku života. Hneď na úvod treba zdôrazniť, že na rozdiel od mnohých iných zhubných ochorení nejde vo väčšine prípadov o fatálne ochorenie. Väčšina mužov zomiera s karcinómom prostaty, nie kvôli nemu. Karcinóm prostaty prebieha u mužov často pomaly a bezpodmienečne nevyžaduje u každého urýchlenú diagnostiku a následnú agresívnu liečbu, ktorá má viesť k jeho úplnému vyliečeniu (tzv. kuratívnu liečbu). Vo väčšine prípadov totiž karcinóm prostaty (či už vyliečený, liečený alebo v niektorých prípadoch dokonca neliečený) neovplyvní dĺžku života pacienta. Preto je veľmi dôležité správne vyhodnotiť vplyv diagnostikovaného karcinómu na ďalší život pacienta a zvážiť prínosy a riziká ponúkanej diagnostiky a liečby.

Pri karcinóme prostaty je v súčasnosti dôležité vyhnúť sa dvom častým javom, nadbytočnej diagnostike (z ang. overdiagnosis) a nadbytočnej liečbe (z ang. overtreatment). Obidva tieto postupy majú psychologický základ (rakovina je pochopiteľný „strašiak“ pre pacienta ale aj lekára), vedú však bohužiaľ k zhoršeniu kvality života pacientov bez skutočného vplyvu na ich prognózu. Príkladom nadbytočnej diagnostiky je úsilná snaha diagnostikovať nádor prostaty u staršieho muža (napr. vo veku 75.-80. rokov) bez existujúcich príznakov a s miernym zvýšením hladiny prostatického špecifického antigénu (onkomarker PSA, ktorého abnormálna hladina v krvi  môže signalizovať prítomnosť nádoru v prostate) pri predpokladanom kratšom dožití (hovoríme rádovo o niekoľkých rokoch, napr. kvôli závažným ochoreniam kardiovaskulárneho systému, cukrovke a pod.). Ak by sme tohto pacienta ďalej nediagnostikovali a nepodstúpil by biopsiu (odber vzoriek z nádoru a ich vyhodnotenie) a ďalšie vyšetrenia kvôli stanoveniu štádia ochorenia, nijakým spôsobom by sme neovplyvnili negatívne jeho život, neohrozili jeho dĺžku a ani nezhoršili jeho kvalitu (ani za predpokladu, že tento muž skutočne má zhubný nádor prostaty). Netreba sa obávať ani zanedbania starostlivosti, v drvivej väčšine prípadov je lekár schopný včas odhaliť prípadnú progresiu ochorenia a potrebu diagnosticky či terapeuticky zasiahnuť. Príkladom nadbytočnej liečby je situácia, kedy u pacienta s určitým štatisticky definovaným očakávaným prežívaním (na základe aktuálneho veku, celkového zdravotného stavu, pridružených ochorení a pod.) diagnostikujeme nádor, ktorý nemá agresívne črty. Pacient je však aktívne liečený aj keď vieme s vysokou pravdepodobnosťou povedať, že pacient nebude z liečby v zmysle predĺženia prežívania a zlepšenia kvality života nijako benefitovať, ba práve naopak, v mnohých prípadoch môže liečba skrátiť jeho prežívanie a určite zhorší jeho kvalitu života. Špecifickým prípadom je tzv. odložená liečba, ktorá má využitie napr. u mladších mužov, kedy odkladom liečby získajú často niekoľko rokov kvalitného života bez ohrozenia ich prognózy (t.j. keď si to situácia vyžiada tak pacienta začneme liečiť s rovnakým dopadom na prežívanie). Typickým príkladom je 50-ročný muž s nízko rizikovým karcinómom prostaty, ktorý zostane niekoľko rokov neliečený, bez nežiaducich účinkov radikálnej prostatektómie (najmä únik moču, erektilná dysfunkcia) či rádioterapie a pri dynamizácii ochorenia túto kuratívnu liečbu podstúpi s rovnakým efektom ako by ju podstúpil hneď po jeho diagnostikovaní.

Cieľom uro-onkologickej starostlivosti nie je každého pacienta s podozrením na nádorové ochorenie prostaty diagnostikovať.

Cieľom uro-onkologickej liečby nie je každého pacienta s diagnostikovaným nádorovým ochorením vyliečiť, ale liečiť ho tak, aby pacientovi toto ochorenie neskrátilo život (očakávané prežívanie) a liečba nespôsobila zhoršenie kvality života.

Do rozhodovania o správnom diagnostickom a terapeutickom postupe vstupujú dva základné faktory: PACIENT a NÁDOR. Úplne inak budeme postupovať u mladého muža (vo veku 50-65/70 rokov), u ktorého je dôvodné podozrenie na nádor prostaty (zvýšená hladina PSA, podozrivý nález pri vyšetrení prostaty cez konečník, pozitívna rodinná anamnéza) a inak u 75-80-ročného muža, ktorý je vážne chorý a odošle ho jeho praktický lekár na urologickú prehliadku. V prvom prípade je namieste zahájiť diagnostický proces s cieľom verifikovať prípadný nádor a získať ďalšie informácie, ktoré predpovedajú jeho prognózu a na základe toho rozhodnúť potom zodpovedne o ďalšej liečbe. V druhom prípade nie je chybou a dokonca je žiadúce pacienta len sledovať a byť pripravený vstúpiť do diagnostického procesu až pri objavení signálov, že sa nádorové ochorenie agresívne rozvíja (prudký vzostup PSA, nové bolesti kostného skeletu a pod.). Agresívnu liečbu s kuratívnym úmyslom by sme mali indikovať len u mužov, ktorých prirodzená doba prežitia je ohrozená nádorovým ochorením, u ostatných vyberáme liečebné metódy s čo najmenším vplyvom na kvalitu života, často dokonca „liečime“ len sledovaním. Samotná liečba môže totiž za istých okolností skrátiť prirodzenú dobu prežitia a zhoršiť jeho kvalitu (typickým príkladom je známy vplyv hormonálnej liečby na riziko kardiovaskulárnych komplikácií či úmrtia, zhoršenie pridružených ochorení, kostné zdravie a pod.). Druhým faktorom, ktorý samozrejme musíme brať do úvahy sú parametre nádoru. Karcinóm prostaty vykazuje rôzne stupne agresívneho správania a je samozrejmé, že ak máme do činenia s vysoko agresívnym nádorom, tak aj výber liečby tomu musí zodpovedať.

Pacienti by mali byť svojim ošetrujúcim lekárom – urológom veľmi podrobne a neskreslene informovaní o závažnosti ochorenia (už dávno neplatí „máte rakovinu, musíme to dať preč“) vo vzťahu k ich vlastnému zdraviu. Pri rozhovore o potrebe diagnostiky a výbere následnej liečby treba prihliadať ako na charakteristiky pacienta (vek, pridružené ochorenia, očakávania a motivácia k liečbe, informácie o potenciálnych nežiaducich účinkoch liečby atď.) tak aj charakteristiky nádoru. Len vyvážené informácie založené na vedeckých dôkazoch prinesú pacientom benefit v zmysle dlhšieho a kvalitnejšieho života.

Dátum prípravy: november 2025
Kód materiálu: 000803521/2025/11