MUDr. Ladislav Sopko, PhD., MPH, Klinika Hematológie a transfuziológie Univerzitnej nemocnice v Bratislave a Lekárskej Fakulty Univerzity Komenského, Bratislava

Imúnna trombocytopénia (ITP) je získané autoimunitné ochorenie, pri ktorom imunitný systém nesprávne identifikuje vlastné krvné doštičky (trombocyty) ako cudzie a ničí ich, a to najmä v slezine. Výsledkom je výrazne znížený počet trombocytov v krvi, čo vedie k zvýšenému riziku krvácania. Tento stav môže byť akútny (najmä u detí) alebo chronický (častejší u dospelých).

Slovo „imúnna“ naznačuje, že ide o poruchu imunitného systému, zatiaľ čo „trombocytopénia“ označuje nízky počet trombocytov. Tieto krvné elementy sú kľúčové pre zrážanie krvi, a ich nedostatok sa prejavuje predovšetkým krvácavými prejavmi, ktoré môže byť mierne ale aj život ohrozujúce.

ITP sa vyskytuje v každom veku. U detí sa často objavuje náhle, zvyčajne po vírusovej infekcii, a má tendenciu spontánne vymiznúť. U dospelých, najmä u žien vo fertilnom veku, má zvyčajne chronický priebeh a vyžaduje dlhodobé sledovanie alebo liečbu. Ochorenie môže byť primárne (bez známej vyvolávajúcej príčiny) alebo sekundárne, ak vznikne v súvislosti s iným stavom – napríklad systémovým lupus erythematosus, HIV, hepatitídou C, alebo po aplikácii niektorých liekov. 

Príznaky

Typické príznaky ITP sú výsledkom krvácavých prejavov spôsobených nízkou hladinou trombocytov:

• drobné bodkovité krvácania do kože (petechie),
• podliatiny bez zjavnej traumy,
• krvácanie z ďasien, nosa, silnejšia menštruácia,
• krv v moči alebo stolici,
• vo vážnych prípadoch krvácanie do vnútorných orgánov, zriedkavo do mozgu.

Hoci počet trombocytov môže klesnúť pod 30 × 10⁹/l, nie každý pacient má klinické príznaky. O potrebe liečby rozhoduje najmä riziko krvácania, nie absolútne číslo trombocytov.

Diagnostika

ITP je diagnózou tzv. per exclusionem, čo znamená, že sa stanovuje na základe vylúčenia iných príčin zníženia trombocytov. Neexistuje jeden špecifický test, ktorý by ju potvrdil. Diagnostický postup zahŕňa:

• kompletný krvný obraz (izolovaná trombocytopénia, ostatné parametre ako počet bielych a červených krviniek je v norme),
• periférny krvný náter (bez patologických buniek),
• vylúčenie iných príčin trombocytopénie (napr. infekcie, lieky, DIC, MDS),
• serologické vyšetrenia (HIV, HCV, ANA) a niekedy aj vyšetrenie kostnej drene – najmä u starších pacientov alebo pri atypickom priebehu.

Liečba

Cieľom liečby nie je dosiahnuť normálnu hladinu trombocytov, ale predchádzať krvácaniu. Mierne formy často nevyžadujú liečbu, len sledovanie. V prípade symptomatickej alebo ťažkej trombocytopénie je liečba indikovaná.

Prvá línia liečby:

• Kortikosteroidy (napr. prednizón): znižujú imunitnú deštrukciu trombocytov.
• IVIG (intravenózne imunoglobulíny): rýchly nástup účinku, najmä pri urgentných stavoch alebo pred plánovaným zákrokom.

Druhá línia:

• Trombopoetínové mimetiká (TPO-RA) ako eltrombopag alebo romiplostim: stimulujú tvorbu trombocytov v kostnej dreni.
• Rituximab: monoklonálna protilátka proti CD20, redukuje B-lymfocyty produkujúce autoprotilátky.
• Splenektómia: chirurgické odstránenie sleziny – u pacientov s chronickou ITP a nedostatočnou odpoveďou na liečbu.

Prognóza

U detí je prognóza veľmi priaznivá – viac ako 80 % prípadov vymizne spontánne do 6. mesiacov. U dospelých má ochorenie častejšie chronický priebeh, no aj tu možno vo väčšine prípadov dosiahnuť dlhodobú kontrolu ochorenia. Výrazne sa zlepšila aj kvalita života pacientov vďaka novým možnostiam liečby.

Záver

Imúnna trombocytopénia je autoimunitné ochorenie, ktoré môže viesť k krvácavým komplikáciám, no pri správnej diagnostike a manažmente má väčšina pacientov dobrú prognózu. Dôležitý je individuálny prístup, sledovanie rizika krvácania a optimalizácia liečby podľa potreby. V prípade potreby chirurgických zákrokov či tehotenstva je nevyhnutná medziodborová spolupráca, ktorá zabezpečí bezpečný priebeh bez komplikácií.

Dátum prípravy: jún 2025 
Kód: 000766103/2025/06